Najskôr sme naložili všetky kufre, potom seba a hneď ráno sme zamávali Považskej Bystrici. Našou prvou zastávkou bolo krajské mesto Banská Bystrica. Tu nás už čakali pracovníci Mestského hradu Barbakan a spolu sme prežili zaujímavý čas počas prehliadky zážitkovej expozície Thurzo - Fugger. Deťom sa exkurzia veľmi páčila, lúčili sa so slovami, že sa určite niekedy vrátia. Bol síce pondelok, a teda Múzeum SNP bolo pre návštevníkov zatvorené, ani to nás však neodradilo trocha sa poprechádzať v jeho areáli a poriadne si poprezerať vystavené tanky a lietadlo. Na chvíľu sme sa zastavili v obchodnom centre Európa a potom sme už nasadli do nášho autobusu a pokračovali v ceste smerom na Horehronie.
Po príchode sme sa ubytovali, navečerali a čakal na nás večerný program. Prvý večer bez rodičov bol ťažší, ale sme nejakí bojovníci. Zvládli sme to a prekonávali sme samých seba každým dňom viac a viac.
Bol to týždeň plný zážitkov. Doobedia s vyučovacími hodinami nám ubehli raz-dva, najmä vďaka tomu, že sme veľa súťažili. Ani sme si neuvedomili, že sa vlastne učíme.
Areál priam ponúkal, aby sme si zašportovali a zahrali sa rôzne hry. Boli sme na turistickej vychádzke a spoznali sme Muránsku planinu s jej krásami. Nedalo sa nenavštíviť takú atrakciu ako Čiernohronskú železnicu a Lesnícky skanzen. Prešli sme sa krásnym lesom, dozvedeli sme sa množstvo nových informácií, odviezli sme sa historickým vláčikom, preskákali sme cez potok, niektorí nechtiac skončili aj rovno vo vode...
Vo štvrtok sme mali animačný program. Deti sa aj zahrali, aj si zopakovali nemčinu. A večer na nás čakala opekačka, ktorú sme tiež vyhrali v Hre o trón. Niektorí z nás opekali, iní horlivo opatrovali práve objavené slimáky. Nadviazali sme až také kamarátstvo, že polovica triedy neodolala a v plastových fľašiach na spiatočnej ceste nemali vodu alebo čaj, ale slimáčika. Pravidelne im otvárali vrchnáky a púšťali vzduch. Verím, že ani jedna mamička nedostala z takéhoto prekvapenia šok.
Asi nikto z nás nezabudne na nočné hľadanie pokladu. V tej tme to bol celkom adrenalínový zážitok. Ešte šťastie, že sme nemuseli chodiť hľadať po jednom.
Týždeň ubehol ako voda a zrazu nastalo piatkové ráno. Balenie kufrov bolo plné prekvapení, najmä na chlapčenských izbách. Boli totiž plné vecí, o ktorých všetci jednohlasne prehlasovali: “To nie je moje!”
Zjedli sme obed, vzali svoju batožinu a museli sme sa s Horehroním rozlúčiť. Čakalo na nás Považie a všetci, ktorí nám chýbali.
Veľmi ma potešilo, že deťom bolo ľúto, že to ušlo tak rýchlo. Verím však, že to nebol náš posledný výlet.
Chcela by som poďakovať rodičom za pochopenie pri obmedzeniach ohľadom mobilov. Chápali sme, že Vám bolo za Vašimi detičkami smutno a chceli ste ich aspoň na chvíľu počuť, ale museli sme trošku brať ohľad aj na našich malých plačkov, ktorí si každý telefonát poctivo odplakali. Snažili sme sa Vám to vynahradiť aspoň každodenným posielaním množstva fotografií.
Nie sme síce na odovzdávaní Oscarov, ale rada by som poďakovala aj Norike Valachovej, ktorá mala pripravené perfektné súťaže a večerné programy, takže deti sa na nudu naozaj nemohli sťažovať.
Mgr. D. Markovičová